Podľa obhajcov očkovania vďačíme očkovacím vakcínam za likvidáciu alebo prinajmenšom obrovský pokles počtu infekčných ochorení. Opakovane je nám vsugerované, že naši dávni predkovia hromadne umierali na desivé infekčné choroby, že máme byť za vakcináciu vďační a že sú prípadné drobné zdravotné problémy spojené s očkovaním mnohonásobne vyvážené jeho obrovským prínosom. V skutočnosti však oficiálne štatistické dáta najrôznejších krajín jasne preukazujú, že počty infekčných ochorení klesali po celé desaťročia, k tomu najvýraznejšiemu poklesu došlo najmä v prvej polovici dvadsiateho storočia, a teda ešte pred zavedením celoplošných vakcinačných programov, čiže išlo o prirodzený pokles infekčných ochorení! Ďalšia alarmujúca skutočnosť je, že lekári každoročne oznamujú tisíce nežiadúcich reakcií po očkovaní vrátane niekoľkých stoviek úmrtí a trvalých poškodení. Mnohí vedeckí pracovníci považujú očkovanie za príčinu dramatického nárastu počtov chronických imunologických a neurologických porúch v posledných desaťročiach.
Oficiálna medicína nemá záujem o sledovanie zdravotného stavu naočkovaných a nenaočkovaných detí. Nezávislé štúdie jednoznačne potvrdzujú vyššiu chorobnosť u očkovaných detí. Štúdie sledujúce vzťah medzi počtom očkovaní a kojeneckou úmrtnosťou v jednotlivých krajinách našli jednoznačnú súvislosť medzi vyšším počtom povinných očkovaní a vyššou dojčenskou úmrtnosťou.
V zmysle logiky kolektívnej imunity by sa mal každý zaočkovať, aby tak chránil ostatných, aj tých, ktorí napriek očkovaniu nie sú chránení. Takáto argumentácia môže mať čiastočný úspech vo vystrašení neznalých mamičiek voči neočkovaným deťom, ale z hľadiska logiky je to absurdné – za účinnosť alebo neúčinnosť vakcíny je zodpovedný predovšetkým jej výrobca. Ak teda očkovanie funguje, tak očkovaní sú chránení a nemusia sa báť. Ale ak očkovanie spoľahlivo nefunguje, tak nie je prípustné ho ani od kohokoľvek vyžadovať. Požiadavka ako taká ide navyše opäť proti základným ľudským právam: očkovanie je zdravotný zákrok s neoddeliteľným rizikom nežiaducich účinkov, ktoré môžu byť aj veľmi vážne, vrátane smrti.
Ako je možné, že verejné zdravie nie je ohrozené napr. v Británii, Rakúsku alebo Nemecku, kde je podstatne vyšší pohyb cudzincov, a očkovanie tam nie je povinné a nutné k udržaniu verejného zdravia. A prekročením hranice SR už neočkovaní ohrozujú verejné zdravie?
Pri väčšine vakcín v ich súčasnej podobe neexistujú dôkazy o tom, že by chránili zaočkovaného jedinca pred infekciou a jeho okolie pred jej šírením. Väčšina z nich dokonca takéto vlastnosti principiálne ani nemôže mať. V diskusiách o teórii kolektívnej imunity dochádza k zavádzaniu odbornej i laickej verejnosti.
The International Medical Council on Vaccination – ide o združenie lekárov, registrovaných zdravotných sestier a ďalších kvalifikovaných zdravotníkov, ktorí vystupujú proti tvrdeniam farmaceutických firiem, vlády a lekárskych organizácií. Toto združenie okrem iného považuje očkovanie za neprijateľný risk pre každého, neuznáva teóriu kolektívnej imunity a požaduje, aby bolo v ústave zakotvené právo na odmietnutie očkovania.
KEBY OČKOVANIE FUNGOVALO, NEMAJÚ SA ZAOČKOVANÍ JEDINCI ČOHO BÁŤ, A V PRÍPADE ŽE SPOĽAHLIVO NEFUNGUJE, NIE JE PRÍPUSTNÉ K NEMU KOHOKOĽVEK NÚTIŤ!
Ak sa aj napriek tomu necháte pediatrom presvedčiť, alebo si chcete dobrovoľne zahrať ruskú ruletu, či vaše dieťa bude alebo nebude v stále narastajúcej štatistike, v lepšom prípade napr. len hyperaktivita, znížená imunita, ekzémy, astma (dieťa zostane na kortikoidoch, ATB…) a v horšom prípade autizmus…
Potom je vhodné dieťa aspoň detoxikovať od mnohých vedľajších škodlivých účinkov vakcín, napríklad od ťažkých kovov, ale aj iných škodlivých látok… Jonášove kvapky, DeimunAktiv a Mezeg, treba dávať minimálne dva týždne pred a štyri týždne po očkovaní, dá sa nimi zachrániť naozaj veľa. Deti znášajú detox oveľa lepšie ako niektorí dospelí ľudia, ktorí sú za desiatky rokov zanesení patogénmi a toxínmi. Deťom stačí väčšinou veľmi málo na vyriešenie problémov, pokiaľ nie sú nevratné ako pri niektorých ťažších formách autizmu.
A potom je tu ešte CDS2 a MMS s HGS. Mnoho problémov u detí vyriešia kúpele, potieranie kože, alebo len voľná inhalácia – čistenie vzduchu v miestnosti. CDS2 pracuje čisto, zlikviduje patogény aj toxické látky v tele, ale samo nezanecháva v organizme žiadne stopy a záťaže ako lieky. Je však potrebné byť opatrný a dodržiavať správne dávkovanie s ohľadom na vek a váhu dieťaťa, už od novorodencov. Do kúpeľov dieťaťa v MMS s HGS sa dáva toľko kvapiek, čo dieťa váži, na čistenie vzduchu v miestnosti MMS s HGS 20 + 20 kvapiek + 20 kvapiek vody, čo je zároveň voľná inhalácia. Piť sa dáva dieťaťu CDS2 s koncentráciou 25 ppm, asi 200 až 300 ml denne. Môže sa ešte potierať koža dieťaťa koncentrátom CDS2 o sile 1000 ppm.
Toto platí aj u starších detí mimo očkovania. U väčšiny detí, čo boli roky choré, trvá detox okolo 3 týždňov. Tretí týždeň deti začnú vylučovať stolicou tiež črevné parazity. Je zaujímavé, že u detí to črevné parazity vypudí, u dospelých sa to bežne nestáva. Prevencia u detí môže predísť škodlivým následkom povinného očkovania a posilní sa tým imunita dieťaťa. Náročnejšie to však býva u autistov, tam sú naozaj veľké a vážne záťaže.